O škole
História školy
K rozhodnutiu zriadiť najprv ako tzv. Roľnícku školu vo Vranovskom okrese došlo v roku 1948.
Pôvodne sa táto škola mala vybudovať na Ortášoch, kde sa už aj začalo s
navážaním stavebného materiálu, no v roku 1949 došlo k zmene v
rozhodnutí - postaviť školu na pozemkoch Štátneho majetku v Čaklove. To
sa aj hneď realizovalo. Tieto pozemky boli pôvodne súčasťou veľkostatku
Andreja Hadika Barkóczyho so sídlom v Továrnom, ktorý ich v období
prvej republiky prenajímal do užívania (posledným prenajímateľom bol
Mandel).
V 30-tych rokoch sa tieto pozemky stali súčasťou
Cukrovarského majetku v Trebišove. Po druhej svetovej vojne (v roku
1948) bol tento „majetok" znárodnený. Vznikol Štátny majetok v
Čaklove. Jeho prvým správcom sa stal Karol Bradáč. Na Štátnom majetku
boli postupne ustanovovaní jeho správcovia - Štefan Vozňák (1951),
Michal Juhás (1951-1953), Ján Plutko (1954-1958), Ján Šoltis (1958
-1962), Ing. Michal Šalantay (1963-1970),
Ing. Bedrich Pipa (1970-1984, neskôr do konca roka Ing. Milan Demko), Ing. Ján Kollár (1985-1990),
opäť Ing. Michal Šalantay (1990-1998), Ing. Štefan Madura (1999-2004) a Ing. Ján Ješko (2004-2006).
Samotné vyučovanie v tejto dvojročnej Základnej roľníckej škole sa začalo na jeseň v roku 1949 (ako tzv. Zimná škola pre poľnohospodársku mládež)
v starom dedinskom kaštieli, ktorý bol známym pamätníkom sedliackeho
povstania na východnom Slovensku (1831). Vyučovalo sa systémom 3+4+4
mesiace. Prvým riaditeľom školy (a zároveň aj Štátneho majetku v
Čaklove) bol Ing. Július Kravjár.
V školskom roku 1950/51 bola škola premenovaná na Výberovú roľnícku školu. Riaditeľom školy bol
Andrej Hurňák. Výnimočne túto dvojročnú školu skončilo 16 absolventov
už za jeden rok. Medzi jej absolventmi, ktorí sa neskôr aktívne
zapojili do riadiacej práce Školského majetku v Čaklove, boli Milan
Demko a Michal Šalantay.
V školskom roku 1951/52 bola riaditeľkou školy Helena Vrbová
(Bašistová). V tomto školskom roku sa otvoril ďalší prvý ročník
roľníckej školy. Vyučovalo sa v pomocnej stavbe - „baráku", kde bola aj
kuchyňa. Učebňa i jedáleň boli v jednej miestnosti. V tomto školskom
roku nekončili žiadni absolventi. V uvedených školských rokoch
vyučovali títo vyučujúci: Ing. Július Kravjár, Andrej Hurňák, Helena
Vrbová, Anton Sroka a Višňovská.
Terajšia budova školy bola vybudovaná v rokoch 1950 - 1952.
Vyučovanie v terajšej budove školy, ktorá stojí dodnes, sa začalo až od
školského roku 1952/53.
Podľa pôvodného plánu budova školy mala byť postavená pri potoku (kde
jej základy už boli aj vykolíkované), ale z obáv pred povodňami sa
stavba premiestnila. Budovu naprojektoval Ing. Borodáč a stavali ju
Pozemné stavby v Prešove.
Pre školský rok 1952/53 sa uskutočnili prvé prijímacie skúšky žiakov do 1. ročníka Poľnohospodárskej technickej školy v Čaklove (PTŠ Čaklov).
Potom aj žiaci 2., 3. a 4. ročníkov prišli v tomto školskom roku z
paralelných tried z PTŠ v Michalovciach, odkiaľ boli presunuté aj mnohé
učebné pomôcky. Riaditeľom školy toho času bol Ing. Zdeněk Žak.
V školskom roku 1952/53 ukončilo na PTŠ-ke v Čaklove v pestovateľskom odbore po prvýkrát svoje štvorročné štúdium 31 absolventov.
Od tohto školského roka (až dodnes) každým rokom končia v
poľnohospodársky zameraných študijných odboroch žiaci denného
štvorročného štúdia záverečnou maturitnou skúškou.
V školskom roku 1952/53 ukončilo aj dvojročnú Roľnícku školu 24 absolventov a po ich skončení bola táto
Roľnícka škola zrušená. V ďalšom období boli však aj naďalej poriadané krátkodobé kurzy pre pracovníkov
v poľnohospodárstve. Napríklad v školskom roku 1952/53 sa uskutočnil
5-mesačný kurz pre predsedov JRD, ktorého sa zúčastnilo 15 osôb. V
školskom roku 1953/54 opäť dvojmesačný kurz pre predsedov JRD ukončilo
11 osôb a dvojmesačný kurz pre pomocných kombajnistov ukončilo 14 osôb,
v školskom roku 1954/55 to boli štyri dvoj-mesačné kurzy (24+16+33+15
osôb).
Tento stručný náhľad do histórie školy už naznačil, že prostredie
školy naväzovalo na okolie spomínaného dedinského kaštieľa, ktorý už
vtedy mal do určitej miery sadovnícky upravené prostredie. Vo výsadbách
boli vysadené predovšetkým domáce dreviny. Postupom času boli vysádzané
aj ďalšie introdukované dreviny, z ktorých mnohé sa zachovali až do
dnešnej doby. Niektoré z týchto drevín aj dnes ešte stále tvoria kostru
parku. Prvé kvetinové záhony pred budovou školy boli zrealizované v
roku 1955. Pevná spevnená cesta ku škole, ktorá definitívne určila
charakter prostredia školského areálu, bola vybudovaná v roku 1965.
Okolie školy bolo z roka na rok stále viac zveľaďované. Kým napríklad v
roku 1983 bolo v parku iba okolo 40 druhov okrasných drevín, v
súčasnosti je ich okolo 180 druhov. Celý školský areál, ktorého hlavnú časť tvorí krásny školský park, má výmeru cca 6 ha.
V roku 1968 bol hneď v susedstve na pozemkoch Školského majetku vybudovaný intenzívny ovocný sad na výmere 30 hektárov,
čím vznikol veľký záhradnícko - poľnohospodársky komplex. Samozrejme, v
areáli školy boli vybudované aj ďalšie pestovateľské objekty, skleníky,
pomologický sad, zeleninová záhrada, botanický systém a pod. Pribudol
tiež všešportový areál. V roku 1984 bola na úkor školského parku
dobudovaná budova Stredného poľnohospodárskeho učilišťa. Zmenami
samozrejme prešiel aj Školský majetok, ktorého súčasné nové sídlo
(administratívna budova) a mnohé ďalšie objekty vytvárajú v súčasnosti
skutočný veľký poľnohospodársko-záhradnícky komplex.
Od roku 2005 je ŠkM Čaklov v dlhodobom prenájme firmou Oragro s.r.o Oravské Veselé.
Po celý čas svojej existencie si škola zachovala svoj pôvodný poľnohospodársky charakter. Z jej lavíc opustilo školu už viac, než 2 500 absolventov.
Od 1. septembra 1998 pribudla v objekte Stredná priemyselná škola dopravná s tým istým vedením.
Už aj táto škola má svojich úspešných absolventov. Zo strany uchádzačov je o túto školu dostatočný záujem.
Spojením škôl od 1.9.2007
- ( SPoZŠ, SPŠD Čaklov + SOUP, OU Čaklov) pod spoločné riaditeľstvo v
podstate nedochádza k žiadnym zmenám v jednotlivých študijných a
učebných odboroch. Školy však ponesú spoločnú hlavičku: SPOJENÁ ŠKOLA ČAKLOV.
Ing. Vladimír Boroš, zástupca riaditeľa